headerphoto


História obce

svadba

Stará Huta vznikla ako skláreň a osada pri nej. Prvá písomná zmienka je z roku 1740. Vyrábalo sa tu predovšetkým matné tabuľové sklo, od 30-tych rokov 18. storočia aj zelené a biele okenné sklo. Prevažná väčšina obyvateľov obce sa pôvodne živila sklárstvom. Neskôr sa zaoberali aj poľnohospodárstvom, chovom domácich zvierat a po domácky spracúvali drevo.

obrázok detí Na sklárstvo poukazuje aj historický symbol obce. V pečatidle z 18. storočia sú vyryté dva skrížené polovičné čakany. Nad nimi je vyrytá krošňa*, ktorá veľmi výstižne symbolizuje výrobu tabuľového skla. Nie je vylúčené, že miestni obyvatelia sa zaoberali aj podomovým zasklievaním okien na širokom okolí obce. Túto činnosť zatiaľ nezaznamenáva ani stručná monografia o obci, ktorá sa zatiaľ nachádza iba v rukopise. Kruhopis spomenutého pečatidla znie: SIGILIUM POSS (essionis): Hutta. Jeho odtlačky sme našli na dokumentoch z roku 1858 a 1866.

hudobníci Podľa staršej literatúry obec založil gróf Karol Ziči medzi rokmi 1720 – 1740. Najnovšie výsledky bádania posúvajú vznik obce už na koniec 17. storočia. Prvá hodnoverná písomná sráva o dnešnej Starej Hute je však až z r. 1714. Pôvodní vlastníci obce boli Zičiovci. Roku 1770 si tu uplatňoval zemepanské práva rábsky biskup gróf František Ziči. ešte pred rokom 1848 v obci získali majetky aj Balašovci. K Starej Hute patrí aj osem lazov a samôt, ktoré osobitne spomína a vymenúva už monografia o  Novohradskej župe, ktorá vyšla v rámci miléniových osláv Uhorska.

dom pod babami Historický symbol obce je mimoriadne zaujímavý a jedinečný. Tento motív nepoužívala žiadna iná obec na Slovensku. Erb Starej Huty sa skladá z modrého štíta, v ktorom nad dvomi skríženými striebornými čakanmi so zlatými poriskami je zlatá drevená krošňa* so zlatým povrazom. Biele pozadie krošne je potrebné chápať ako do krošne vložené biele tabuľové sklo. V tejto podobe je erb obce historicky verný.

*krošňa - zariadenie používané na prenášanie tabuľového skla. Nosí sa na chrbte.